boria

Medžugorie II.

Pobyt tam v Medžu bol na pár dní a nestál veľa grošov ale za to obohatil môj doterajší život. Takže poklad čo som tam získal nevymením za nič. Program nebol presne určený , ale vedel som že kedy sa čo koná spoločne a či individuálne. Počko nám trošku šarapatilo ale to nič neskazilo. Spoznal som Križevac, Podbrdo, duchovný program v Medžu, stretol pátra J. Zovka, komunitu Cenacolo, oázu Pokoja...... nič som nečakal a toľko som dostal. Ak niekto bol na vrchu Podbrdo dá mi za pravdu že skali sú tam ostré a keď naprší tak sa aj šmýka. Pýtal som sa keď som videl ako kopcom tŕmácajú postarší pútnici, chorí pútnici nesený na pleciach mladých zdravých pútnikov, či tam zasahuje často záchranka či sa nestanú úrazy a odpoveď znela že nie!! Videl som tam či už na výstup Podbrdo alebo na Križevac ľudí šlapať peší a na boso. Pre niekoho fanatizmus a pre iného pokánie. Skororanný výstup na vrch a kopec Križevac dal aj mne zabrať a pritom modlitba ruženca a krížovej cesty, takže som lapal po dychu ako ryba na suchu, ale duši dych nechýbal. Výhľad na okolie stál za to, dotyk a ticho pri kríži k nezaplateniu, blížšie k Bohu. Cesta dole bola pomalšia aby bola bezpečná a teda trvala dlhšie, nič čo som tam vyviedol alebo stretol neľutujem. Večerná adorácia, požehnanie Eucharistiou, odpadávanie, kričanie,... ľudí pri procesií to všetko tam k nohám Matky Nebeskej v Medžu patrí. Čas krátil, a ja som úžíval a čerpal nové impulzy pre moju uzdravujúcu sa dušu a smutný život. Musím sa pridať k tým čo tvrdia že v Medžu sa naozaj niečo deje, zjavuje sa tam každý mesiac Gospa - Kráľovná sveta. Nestal sa zo mňa fanatik ale aspoň dúfam že lepší človek kresťan-katolík. Odporúčam vrelo každému návštevu v Medžu je tam čo zažiť, čo nájsť.