Medžugorie. I.
Cinkol mi mobil, zvuk avizoval že mi prišla SMS. Práve som končil druhý ročník na výške a bol koniec apríla a blížil sa mesiac máj - lásky čas. Bol som zamyslený a ten zvuk ma vytrho z chodu mojich všakovakých myšlienok. SMS znela jasne a lákavo: Prídi do Medžugoria v autobuse je ešte voľné miesto pridaj sa. Moje váhanie nebolo dlhé a hneď som cinkol vedúcemu v práci či mi môže dať dovolenku na začiatku mája a bolo. Obstálo tvrdenie že keď nie tak dám výpoveď,lebo tento výlet som pokladal za výzvu. Kontaktoval som agentúru a miesto zarezervoval. Na Pasienkoch v BA kde končia a začínaju všetky takéto autobusi som sa dočkla. Prvé čo ma prekvapilo bolo že prišiel nie BUS ale dodávka 15 miestna a aj prívesným vozíkom. Takže pohodlnú cestu to nesľubovalo na prvý pohľad. Ale na úvod cesty som spoznal prvých ľudí mojich terajších priateľov z Medžugoria. Sedeli sme v zadu takže naše sedadla sa nedali sklopiť a nohy vystrieť. Cesta ubehla ako keby nič v pohode a ani som sa nenazdal a už sme ráno vystupovali v Medžugorí. Priznám sa nemal som ktovie aké presné informácie a ani som nič neočakával, proste výlet. Ale tento výlet stál za to a môžem aj smelo zmeniť slovo výlet na slovo púť. Izbu som spoluzdielal s ostrieľanými vodičmi a nomádmi nášho autobusu. Bolo príjemné zdielať nie len izbu ale aj ich osobné svedectvo. Vtedy sa mi znova potvrili známe slová svet je malí.
Komentáre