boria

Ruženec. Modlitba moja každodenná. Prvý krát som si ku nej čuchol pri poobedňajších prechádzakach so svojím už zosnúlím strýkom dp. kanoníkom Štefanom Sámelom. Boli to pre mňa nové chvíle, po dobrom obede prechádzka so svojím múdrym, úžasným strýkom ktorý mal vždy čo povedať. A hlavne čo vždy rezonovalo pri týchto prechádzkach bola modlitba ruženca. V mojich očiach niečo magické a fascinujúce. Ruženec mal v rukách strýko a ja som ho len načúval a pripájal sa k modlitbe, a v hlbke duši som chcel aj ja stískať túto šnúrku perál. Vtedy som zatúžil vlastniť jednú takú šnúrku perál a aj sa naučiť tajomstvá a rozjímať nad nimi. Toto bol čas môjho spoznávania ruženca s mojim dobrý a milím strýkom. V tých to chvíľkach som sa chcel viac sa zaľúbiť do modlitby ktorá smeruje k Panne Márií. Ale aby som nezabudol môj prvý kontakt s modlitbou ruženca bolo spoločenstvo v kostole Blumentál v Bratislave. Bol som puberťák, hľadal som seba a miesto pre seba vo svete dospelých, proste ako moja mať hovorí nezmestil som sa do gatí. V tedy som zablúdil do spominaného kostola a v čase okolo 16:30. A vtedy sa tam ľudia modlili pred sv. omšou ruženec. Mne to nič nehovorilo, ale čo ma oslovilo bola modlitby recitovanej nahlas ( a nikde som nevidel toho komu boli adresované). Takže som tam len sedel celých 30 minút a nechával na seba pôsobiť recitované slova. Dnes tomu hovorím zavlažoval som v sebe semä ktoré malo vsklíčiť!! Ružencovým sedením to začalo, potom sa pridala účasť na bohoslužbe - svätej omši. A neskôr neviem ani prečo to prepuklo do miništrovania. A to som práve skončil učňovku bolo pred Nežnou revulúciou. Ale v mojom živote revolúcia nastala skôr, a jej ovocie oberám a vychutnávam až do dnes!! Rôčky pribudli, ruženec mám svoj a stále pri sebe. Bojujem so svojím egom a Zlom vo svete čo je okolo. Neviem či bojujem statočne ale svoju zbraň mám, svoj ruženec.  Modlím sa za rodinu, modlím sa za prácu lebo keď nie je práca nie je ani chlieb. Modlím sa za hriešnikov, a kde v zástupe som aj ja. Modlím sa za pokoj, ale nie za taký čo môže dať svet! Myslím si, že do Neba človek nemá prísť s prázdnymi rukami. A určite sa v Nebi nebudú pýtať čím si bol ale aký si bol. A tak sa ja snažím aby som sa ružencom v ruke viac pritiahol k Nebu a tak aj ostatných ťahal za sebou. Mám rád svoj ruženec! Mám rád Nebeskú Matičku Máriu. Musím sa teda naučiť viac mať rád blížneho lebo v ňom je a čaká Kristus!! Skrze Máriu k jej synovi Ježišovi.