boria

Asi nie sme na Slovensku na tom všetci tak dobre, že nevyužívame služby dopravných prepravcov či mestských alebo diaľkových. I ja patrím medzi ľudí, ktorý sa z práce a do práce dopravia miestnou linkou autobusu. Pracujem na smeny, takže keď idem do nočnej stretávam paradoxne všetkých tých, čo už maju po šichte. Je zaujimavé počas cesty do práce vypočuť si na sedadle všetky miestne klebety. Lebo i keby som nechcel, počuť ich budem. Pokiaľ si nedám do uší MP3 a nepustím nejkau fajn hudbu. Rád sedím pri okne a na mieste, ktoré určite všetci poznáte. Je to miesto za sedadlom, ktoré je umiestnené nad kolesom autobusu. Som trošku vyššej postavy, tak si aspoň natiahnem nohy a je mi pohodlne. Ja totiž, pokiaľ sa dá, nepreferujem to pubertálne opieranie si kolien o sedadlo. V mojom spoji, ktorým cestujem sa niektoré tvare opakujú takže sa dá povedať : " Toho, či tú poznám z autobusu." Výhľad z okna je vždy pri tej ceste, ktorá trvá niekoľko dlhších, ale pohodlných minút, vždy príjemný a miestami aj zaujímavý. Nedávno pri čerstvom zoranom poli som napočítal vyše 20 bocianov na jednom mieste. Posvätný  vták Egypta, ktorý si u nás stavia hniezda, založí rodinku a potom si s ňou spraví výlet do Egypta. Kde sa hrabe Last minute na bocianiky. Zdá sa mi, že patrím medzi tých, čo majú otvorené oči a aj srdce a viem načúvať a čítať medzi riadkami. Ale patriť medzi rojkov či snílkov, to prosím nie, brrrr brrr. Kto sa ponáhľa, tomu cesta autobusom trvá dlho a ten zas čo mu nič neuteká je rád, že si vychutnáva, pokiaľ nestojí, pocit,  že sa domov blíži. Človek by nemal cestovať sám, lebo cesta by sa mohla zdať monotónna. V autobuse, asi mi dá každý za pravdu, nikdy nie je ticho, vždy je tam nejaký šum. Šum motora, šum rádia alebo šum ľudského hlasu. Ja svoj šum vytváram v duchu pri modlitbe ruženca. Som katolík.  Je dobré, že cesta trvá toľko, koľko jeden celý ruženec - aspoň nepreruším niť. Keď sa blížim k poslednému zrnku desiatka, viem že za chvíľku nasleduje moja zástavka alebo moja konečná. Ten môj autobus nikdy nejde prázdny a ani na konečnej nezýva prázdnotou, vždy niekto vystúpi či nastupí. Ale samozrejme konečná autobusu je vždy konečná, a to rešpektuje i jeho vodič. Keď som sa už domodlil  a docestoval, tak začína moja služba s vedomím, že ráno končím a znova cestujem. Ale v tomto prípade ja jediný sedím v autobuse čo skončil službu a tí všetci vôkol mňa len začínaju a ja preberám zrnká ruženca a modlim sa.