Ruženec. Modlitba moja každodenná. Prvý krát som si ku nej čuchol pri poobedňajších prechádzakach so svojím už zosnúlím strýkom dp. kanoníkom Štefanom Sámelom. Boli to pre mňa nové chvíle, po dobrom obede prechádzka so svojím múdrym, úžasným strýkom ktorý mal vždy čo povedať. A hlavne čo vždy rezonovalo pri týchto prechádzkach bola modlitba ruženca. V mojich očiach niečo magické a fascinujúce. Ruženec mal v rukách strýko a ja som ho len načúval a pripájal sa k modlitbe, a v hlbke duši som chcel aj ja stískať túto šnúrku perál. Vtedy som zatúžil vlastniť jednú takú šnúrku perál a aj sa naučiť tajomstvá a rozjímať nad nimi. Toto bol čas môjho spoznávania ruženca s mojim dobrý a milím strýkom. V tých to chvíľkach som sa chcel viac sa zaľúbiť do modlitby ktorá smeruje k Panne Márií. Ale aby som nezabudol môj prvý kontakt s modlitbou ruženca bolo spoločenstvo v kostole Blumentál v Bratislave. Bol som puberťák, hľadal som seba a miesto pre seba vo svete dospelých, proste ako moja mať hovorí nezmestil som sa do gatí. V tedy som zablúdil do spominaného kostola a v čase okolo 16:30. A vtedy sa tam ľudia modlili pred sv. omšou ruženec. Mne to nič nehovorilo, ale čo ma oslovilo bola modlitby recitovanej nahlas ( a nikde som nevidel toho komu boli adresované). Takže som tam len sedel celých 30 minút a nechával na seba pôsobiť recitované slova. Dnes tomu hovorím zavlažoval som v sebe semä ktoré malo vsklíčiť!! Ružencovým sedením to začalo, potom sa pridala účasť na bohoslužbe - svätej omši. A neskôr neviem ani prečo to prepuklo do miništrovania. A to som práve skončil učňovku bolo pred Nežnou revulúciou. Ale v mojom živote revolúcia nastala skôr, a jej ovocie oberám a vychutnávam až do dnes!! Rôčky pribudli, ruženec mám svoj a stále pri sebe. Bojujem so svojím egom a Zlom vo svete čo je okolo. Neviem či bojujem statočne ale svoju zbraň mám, svoj ruženec. Modlím sa za rodinu, modlím sa za prácu lebo keď nie je práca nie je ani chlieb. Modlím sa za hriešnikov, a kde v zástupe som aj ja. Modlím sa za pokoj, ale nie za taký čo môže dať svet! Myslím si, že do Neba človek nemá prísť s prázdnymi rukami. A určite sa v Nebi nebudú pýtať čím si bol ale aký si bol. A tak sa ja snažím aby som sa ružencom v ruke viac pritiahol k Nebu a tak aj ostatných ťahal za sebou. Mám rád svoj ruženec! Mám rád Nebeskú Matičku Máriu. Musím sa teda naučiť viac mať rád blížneho lebo v ňom je a čaká Kristus!! Skrze Máriu k jej synovi Ježišovi.
Ruženec III.
29.09.2009 13:36:32
Komentáre
Ti musí jebať!
A ty máš rád ktorého blížneho, Půjdechu ?
Boria,
Ty vidíš svojho strýka Štefana Sámela /verím, že nemal menovca, ktorý by bol tiež kňazom/ , ako niekoho , kto je viac, ako človek.
Tvoju vieru ti brať nebudem.
Ja ho vidím ako štyridsiatníka, ktorý sa na náboženstve s nami hrával veľmi rád na "Mrkanú, na Tretieho a hlavne HADAJ , KTO ŤA ŤAPOL PO ZADKU". Pokiaľ sú to druháčky až piatačky ZŠ, nedôjde im , o čo ide. Tvoj ujo nám tlačil hlavu do jeho lona a druhá ruka len tak mimochodom stískala pučiace prsia dievčat. V šiestej triede som odmietla takéto hry hrať. V siedmej triede som už na náboženstvo nechodila, búrila som sa a rúhala,ale o tomto som ako dievča nehovorila, lebo som sa hanbila, až kým som nedospela a neprišla na to, že hanbiť sa mal on a že vieru v boha netvoria kňazi. KŃAZI SU TAKI ISTI CHLAPI , AKO VŚETCI OSTATNI. ĆES´T VYNIMKAM.
O jednom kňazovi som už pekný , a hlavne slušný, článok napísala. Neviem, či sa dá prečítať, lebo bol uverejnený v SUTAZ MAJ, okolo ktorej bol krik aj mojím pričinenímm. Pohľadaj si ho.
omyl
poznáš...
boria - vasolisa26
Aj ja mám rada ruženec a mariánske piesne zbožňujem, len nevynášam na piadestál slávy ľudí, ktorí si zvolili a prisahali , že budú slúžiť bohu a budú niečo viac, ako ľudia, a niekedy za tými ľuďmi zaostali.
:)
:-) :-) add milovaná
add vasilisa26 :-)
Boris,
Neviem, aký sviatok to bol, keď som už ako dospelá prechádzala okolo kostola v Žiline a mňa pritahol do kostola spev. Bol to prvý krôčik návratu. A potom som natrafila na dôst.pána Hanka, prednášal aj na teologickej fakulte/ak sa nemýlim/ ten svojimi múdrymi slovami, aj kritikou do vlastných radov aj prísnym a spravodlivým prístupom obnovil cestu do kostola. Teraz sa dokážem brániť, dokážem vyjadriť svoj názor, pozerám sa na veci tak , že niektoré reči, aj keď sa mne nepáčia, musím si vypočuť a brať tak, ako sú podané. Sú kňazi a kňazi. Jeden nás zakaždým upúta a niektorí ani cez najkrajšie sviatky nie.
Píšeš, že si chcel hlavne o ruženci hovoriť. Prečítaj si koniec tvojho tretieho, až ôsmeho riadka a ak si spravodlivý, tak pochopíš, prečo som reagovala tak, ako som reagovala.
Dávno som odpustila, ale podvedomie sa vymazať nedá.
Rada by som si vypočula tvoje kázne, nenápadne, v kúte nespoznaná.
Jastrabský kostolík stále stojí aj dedina je malebná, ľudia stále rovnakí. Oproti kostolu je minifabrika na výrobu alkoholu-vodky. Súsedný dom Šimonovičovcov bol zvalený a na jeho mieste stojí dom ich synovca. Bolo to dávno, tak dávno.......
vasilisa26 :-)
Tvoj návrat, tvoje postavenie sa zoči voči životu je i pre mňa inšpirujúce. Nie každy kto sa stretol s negatívnym má chuť zostať a či vrátiť. Ale bez Boha a sviatostí sa ťažšie žije človeku ktorý nežije konzumne!! Ešte raz všetko dobré a veľa milostí od Pána.
´dakujem,
Zostala so, vrátila som sa, verím, ale nie všetky slová z úst kňaza sú pre mňa inšpirujúce a povzbudzujúce. V tento čas adventný a čas blížiaci sa najkrajších sviatkov , ti želám veľa pokoja, trpezlivosti a porozumenia.